2.9
Osamelosť seniorov a možnosti jej prevencie
PhDr. Iveta Ondriová, PhD., Mgr. Blažena Litvínová
Je nutné vymedziť rozdiel medzi samotou a osamelosťou. Samota je stav, ktorý znamená neprítomnosť iných ľudí a pre niekoho môže mať pozitívne účinky a nenavodzuje sa tým pocit osamelosti. Sám môže byť človek , ktorý nemá priateľov, ale môže byť sám aj sociálne, keď príde do prostredia ľudí, ktorí hovoria iným jazykom, alebo ho medzi sebou neakceptujú. Samota je niekedy dobrá, pretože sa môže človek venovať sebe samému, svojim pocitom. Osamelosť sa poníma ako nenaplnená potreba kontaktu s inými ľuďmi a pocitom nezáujmu o našu osobu. Ďalej sa uvádza, že osamelosť môže byť prvým príznakom depresie a človek , ktorý žije sám, bude osamelý pravdepodobnejšie, ako človek žijúci v páre. Samota a osamelosť predstavujú extrémne nepríjemné stavy, ktorým sa ľudia snažia vyhnúť. Ľudia potrebujú ľudí.
Typy osamelosti a samoty
Osamelosť môžeme definovať ako negatívny emočný stav sprevádzaný pocitmi izolácie a nedostatku zmysluplného vzťahu s inými ľuďmi.
Pocit osamelosti je možné rozdeliť do týchto kategórií:
Kognitívna osamelosť sa objavuje v prípade, kedy je v okolí veľmi málo ľudí alebo nikto, s kým by mohol jedinec zdieľať svoje významné myšlienky (diskutovať, riešiť problémy a pochybnosti atd.).
Behaviorálna osamelosť – tento stav vzniká vtedy, ak človek nemá s kým tráviť aktivity (návšteva divadla, reštaurácie) mimo vlastného domova. Spoločné trávenie voľnočasového programu zvyšuje uspokojenie s činnosťou.
Emočná osamelosť
sa prejavuje v prípade neuspokojenej potreby pozitívnych citových prejavov zo strany ostatných ľudí (náklonnosť, uznanie, láska atď.) Tento typ osamelosti je najhorší.
Dôsledky a prejavy osamelosti
Osamelosť je jeden z hlavných rizikových faktorov pre vznik najčastejšej psychickej poruchy vyššieho veku, teda depresie.
Medzi ďalšie riziká ochorení v súvislosti s osamelosťou patria:
-
kardiovaskulárne ochorenia,
-
náhla cievna mozgová príhoda,
-
zvýšená hladina stresu,
-
zhoršenie pamäti a učenia,
-
asociálne správanie,
-
zhoršená schopnosť rozhodovania,
-
zhoršenie Alzheimerovej choroby,
-
závislosť na alkohole a drogách,
-
zhoršené myslenie.
Ďalšie významné ukazovatele, ktoré môžeme sledovať u osamelých jedincov, je slabšia komunikačná schopnosť, horšie nadväzovanie sociálnych kontaktov, tendencia k submisívnemu správaniu. Osamelí jedinci sa teda vyskytujú v bludnom kruhu vlastných problémov, sú typickí sebapodceňovaním, negativizmom. V súčasnosti je osamelosť bežným javom. A to nielen osamelosť partnerská, ale aj ľudská. Aj keď možno polemizovať o tom, či často práve partnerská osamelosť nepredchádza osamelosti ľudskej.
Skutočnosť, že byť sám nie je ničím neobvyklým, sa zdá byť ešte nepochopiteľnejšia pri pohľade do minulosti. Kedysi bývali do samoty vyhnaní tí, ktorí boli trestaní, duševne alebo telesne postihnutí či dokonca škaredí. Dnes to, zdá sa, neplatí, dokonca to býva naopak. Oxfordský profesor Matthew Fford by možno povedal, že na vine je materializmus a sebecký individualizmus. Fford vo svojej eseji „Západný materializmus a vyvážanie desocializácie” píše, že za individualizmus, ale aj iné nepriaznivé javy spoločnosti môže sekularizácia a dechristiniazácia spoločnosti. Relativizmus, ekonomizmus a sexualizmus sú podľa neho iba výsledky tohoto procesu. Pri uvažovaní o osamelosti je potrebné brať Ffordove slová do úvahy. Napríklad ekonomizmus. Je výhodnejšie, ak budem zarábať sám pre seba, alebo ak svoj plat spojím s platom mojej potenciálnej manželky? Potom to ale nebudú iba moje peniaze. A čo priatelia? Mám na nich čas? Mám dôležitú prácu, atď. Tu sa možno zamyslieť aj nad materializmom, ktorý často stavia otázky vlastnenia nad otázky bytia - ako by to povedal Fromm. Alebo spomínaný sexualizmus.…
