2.7
Starecká depresia a ošetrovateľská starostlivosť
PhDr. Iveta Ondriová, PhD.
Medzi najčastejšie duševné poruchy patrí depresia, ktorá sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek životnom období. Diagnostika depresie v starobe je mnohokrát podceňovaná a zamieňaná s demenciou. Otázka životnej perspektívy a vyrovnanie sa s blížiacou smrťou sťažuje terapeutické úsilie aktivizovať vlastný potenciál pacienta. Odpor voči depresívnej bezmocnosti, sprostredkovanie nádeje a vypracovanie perspektívy budúcnosti vyžaduje u depresií v starobe zo strany ošetrujúceho personálu vytrvalosť a bohaté skúsenosti.
Depresia patrí do skupiny psychických porúch, ktoré označujeme ako afektívne poruchy. Základným prejavom depresie je chorobná nálada, ktorá nezodpovedá reálnej životnej situácii chorého a narušuje jeho uvažovanie, jednanie a somatické funkcie. Jej dôsledkom sú adaptačné poruchy a sociálne zlyhávanie. Starecká depresia nevykazuje špecifickú formu priebehu, ale často sa jej prisudzuje zvláštne postavenie pre súčasne sa vyskytujúce starecké ťažkosti a eventuálne začínajúce dementné zmeny. V starobe sa objavujú ľahšie a neostro definované formy depresie, ktoré nazývame subdepresiami, a ktoré sú často spojené s telesným ochorením. Prejavuje sa strnulým výrazom tváre, spomalenými pohybmi a spomalením reči. Pacient celkovo pôsobí smutným dojmom. Rôzne štatistiky sa líšia, ale všeobecne sa udáva, že incidencia depresie vo veku nad 65 rokov je 12-15% (Kalvach, 2004). Depresia u starých sa veľmi často objavuje v rámci maladaptačného syndrómu po prijatí do ústavnej starostlivosti . Pri maladaptačnom syndróme ide o prejav adaptačného zlyhania, typické pre vyšší vek, vzniká na báze chronického stresu. Klinická manifestácia býva v kardiovaskulárnom systéme, imunitnom systéme. Kauzálna liečba nie je možná. Prevencia spočíva v odstránení rizikových faktorov, vo včasnej diagnostike a liečbe prítomných chorôb, starostlivosti o mentálne zdravie, v liečbe depresie. Seniori nie sú schopní efektívne zvládnuť stres, preto sú zraniteľní a krehkí (Joshi, 2007).
„Depresiu môžu vyvolať niektoré lieky. Sú to najmä hypotenzíva (diuretiká, hydralazín, rezerpín), psychofarmaká (barbituráty, meprobamat, haloperidol), antiparkinsoniká, steroidy, ďalšie látky (opiáty, perorálne antidiabetiká, cimetidín, chemoterapeutiká)” .
Keďže depresia v starobe často korešponduje s telesným obmedzením a demenciami, z toho môžu vznikať diferenciálne diagnostické ťažkosti. Sťažená diagnostika stareckej depresie je aj pre nesprávne údaje od pacienta a jeho príbuzných a pre atypický klinický obraz . Depresia u niektorých pacientov vyššieho veku provokujú určité udalosti. Najvýznamnejšou udalosťou v tomto smere je ovdovenie (strata partnera, či partnerky). Otázka životnej perspektívy a vyrovnanie sa s blížiacou smrťou sťažuje terapeutické úsilie aktivizovať vlastný potenciál pacienta. Odpor voči depresívnej bezmocnosti, sprostredkovanie nádeje a vypracovanie perspektívy budúcnosti vyžaduje u depresií v starobe zo strany terapeuta vytrvalosť a bohaté skúsenosti.
Zvláštnosti klinického obrazu v starobe:
-
atypický obraz,
-
v popredí somatické ťažkosti (larvovaná depresia),
-
koincidencia depresie s Alzheimerovou chorobou,
-
polymorbidita disponuje k depresii,
-
stiera sa rozdiel medzi endogénnou a reaktívnou depresiou,
-
zvýšená samovražednosť,
-
v starobe ťažší priebeh s chronicitou a relapsami.
Demencia a depresia sa vo svojich prejavoch do určitej miery prekrývajú. Pozornosť, (koncentrácia) spontánna produkcia reči, verbálne učenie a pamäť môžu byť porušené pri depresii aj pri demencii.
Neexistujú údaje, že by depresia spôsobovala príznaky demencie bez prítomnosti depresívnych príznakov. Po depresívnych príznakoch musíme vždy aktívne pátrať a liečiť ich, aj keď nájdeme súčasne kognitívne príznaky.
NahoruOšetrovateľská starostlivosť
Ošetrovateľská starostlivosť o depresívneho pacienta vyžaduje od ošetrujúceho personálu dostatočné ovládanie problematiky depresie ako ochorenia, trpezlivosť a schopnosť empatie. Klinické prejavy depresie sú pre sestry výzvou a zároveň povinnosťou zapojiť všetky vedomostné a osobnostné predpoklady za účelom poskytnúť pacientovi adekvátnu starostlivosť a zabrániť poškodeniu jeho zdravia. Sestry poskytujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, riadia ošetrovateľský tím, plánujú a následne delegujú činnosti na uspokojovanie biologických, psychologických, sociálnych a spirituálnych potrieb pacienta. Ku každému depresívnemu pacientovi pristupujú individuálne, a to aj napriek tomu, že sa u pacientov s depresiou stretávajú prevažne s rovnakým druhom utrpenia. Akceptujú chorého v jeho životnej situácii, dávajú mu najavo, že veria jeho zúfalstvu, že nie je sám a jeho stav je len prechodný. Zabezpečujú, aby bol v prítomnosti chorého s depresiou neustále niekto z ošetrovateľského tímu. S chorým neustále komunikujú aj keď majú pocit, že sestry nepočúvajú, že…
