dnes je 24.9.2023

Input:

Kvalita života seniorov

1.6.2016, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.8
Kvalita života seniorov

PhDr. Iveta Ondriová, PhD.

Kvalita života je komplexný a multiaspektový fenomén, ktorý implikuje biologický, psychologický, ekonomický, estetický, sociálny, etický, filozofický a ďalšie rozmery. Určujúcim determinantom kvality života je zdravie. Termín kvalita života (quality-of-life) má dva významy: existencia podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre dobrý život  a žitie dobrého života. Kvalita života je jeden z nosných pojmov sociálnej práce a sociálnej politiky, pod kvalitou života sa chápe súhrn objektívne i subjektívne posúditeľných stránok činností a vnemov človeka v jeho každodennom živote, v reálnom sociálnom priestore s konkrétnymi pravidlami vzájomného spolužitia, s reálnymi otázkami cieľa, zmyslu a údelu pozemského života. Ide o  celkovú spokojnosť so životom a všeobecný pocit osobnej pohody, duševnej harmónie, životnej spokojnosti. Kvalita života je mnohorozmerná, má svoje aspekty biologické, filozofické, sociologické, psychologické, ekonomické i politické. Súvisí s integritou a vyspelosťou osobnosti, vzdelaním a inteligenciou, s otázkami zdravia, hodnotového systému jednotlivca a spoločnosti. Aktívne starnutie je aktuálny termín, ktorý v sebe integruje pozitívny akcent samostatnosti, nezávislosti, spôsobilosti a záujmu pracovať aj po odchode do dôchodku, reálne podporovať vlastný zdravý životný štýl, teda žiť s pozitívnou víziou. Ide o akceptáciu vzťahu medzi rastúcim vekom a kvalitou života, o primeranú vitalitu a mobilitu. Proklamovaná starostlivosť o staršie osoby sa zúročí výhradne v troch rovinách: kvalita – v zmysle ponuky pre starších ľudí, najmä vytváranie vízií s ich následnou realizáciou; kooperácia – hľadanie spoločných cieľov, komunikácia, spoločný rozvoj; spoločnosť – spoľahlivý garant. Starnutie je potrebné vnímať ako proces, ktorý prebieha po celý život. Pri prechode do tejto fázy života pozorujeme viaceré zmeny. Mení sa identita jedinca, mení sa okruh ľudí, s ktorými prichádza senior do styku, mení sa zameranie záujmov (veľa voľného času, zvoľňuje sa životné tempo). Mení sa postoj k tomu, čo bolo, čo je a čo bude – žije viac pre prítomnosť. Menia sa očakávania vo vzťahu k obsahu života. V intenciách uvedeného je potrebné zvýrazniť skutočnosť, že mentálne zdravie je v kontexte celkového zdravia seniora rovnako dôležité ako zdravie fyzické (ide o pozitívny postoj k životu, neprejavovanie sebaľútosti, o ďalší rozvoj kognitívnych funkcií). V prezentovanej fáze života ešte stále dochádza k možnosti dosiahnutia zmien v oblasti osobnosti. Týka sa to stability, vnútornej istoty, lásky, integrity, múdrosti i viery. Ďalej sa rozvíja a modifikuje postoj a vzťah jedinca k svetu, svojmu okoliu i k druhým ľudom. Hodnotenie kvality života seniorov vychádza z viacerých participujúcich aspektov, kde medicínsky zvýrazňuje koncept multifaktorálne ovplyvnený jedincovým fyzickým zdravím, psychickým stavom, osobným vyznaním, sociálnymi vzťahmi a vzťahom ku kľúčovým oblastiam jeho životného prostredia. Kvalita života je totiž pojem širší než len zdravie či choroba. Je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, zdravotných, ekonomických a environmentálnych podmienok, ktoré sa týkajú ľudského a spoločenského rozvoja.

Kvalitu života môžeme vnímať ako fenomén, reprezentujúci charakter, resp. kvalitatívne ohodnotenie ľudského života ako takého. Komplexnosť a zložitosť ľudského života je vytváraná množstvom jeho rozličných dimenzií, ktoré sa môžu navzájom prekrývať a existujú medzi nimi rôzne druhy väzieb. Vzhľadom na terminologickú nekonzistentnosť je ale potrebné rozlišovať medzi pojmom základná dimenzia života (subjektívna alebo objektívna) a dimenzia kvality života, ktorá predstavuje parciálnu zložku, súčasť ľudského života, ohodnotenú prostredníctvom vybraných typov ukazovateľov. Najvhodnejšími pojmami termíny oblasť, či indikátor kvality života sa môžeme stretnúť s pojmami komponent, zložka, či aspekt. Na hodnotenie kvality života sa v súčasnosti  používa pomerne široké spektrum ukazovateľov, resp. indikátorov, pričom ich rozdeľuje do dvoch základných skupín:

Objektívne ukazovatele ktoré kvalitu života hodnotia prostredníctvom vybraných charakteristík (napr. kvality bývania, zdravotná starostlivosť, ekonomické ukazovatele a pod.)

Subjektívne ukazovatele odvodené zo skúmania percepcie a hodnotového systému obyvateľov vo vzťahu k miestam, kde prebiehajú ich každodenné aktivity.

Základné prístupy k vymedzeniu relevantných ukazovateľov kvality života:

  • Výber ukazovateľov kvality života na základe individuálneho zváženia a rozhodnutia samotného výskumníka.

  • Výber ukazovateľov na základe prehľadu a zhodnotenia relevantnej literatúry.

  • Stanovenie vhodných ukazovateľov pomocou širšieho prieskumu (využitie dotazníkovej alebo inej metódy, ktorá pomôže zistiť názory a preferencie obyvateľov či expertov).

  • Kombinovanie predchádzajúcich troch prístupov.

Ako najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce osobnú kvalitu života sa identifikujú nasledujúce: medziľudské vzťahy, rodina, financie a zamestnanie.

Indikátory kvality života podľa Svetovej zdravotníckej organizácie:

1. Fyzické zdravie – od neho závisí energia a únava, bolesť a diskomfort, spánok a rozvoj.

2. Psychologické zdravie – vyjadruje image, negatívne a pozitívne city, sebahodnotenie, spôsob myslenia, učenie, pozornosť (sústredenosť).

3. Úroveň nezávislosti: pohyb, denné aktivity, pracovná kapacita, závislosť na liekoch.

4. Sociálne vzťahy – osobné vzťahy, sociálna opora, sexuálna aktivita.

5. Prostredie – prístup k finančným zdrojom, sloboda, bezpečie, zdravé prostredie a sociálna starostlivosť, domov, prístup k informáciám, účasť na rekreácii, cestovanie, fyzické prostredie.

6. Spiritualita – osobná viera a presvedčenia, hodnotová orientácia.

Zo psychologického aspektu ide predovšetkým o subjektívnu pohodu jednotlivcov a spokojnosť s vlastným životom. Ide o široké spektrum tematiky spokojnosti so životom, pocit životného šťastia, subjektívnej pohody, zmysluplnej sebestačnosti, emocionálnu rovnováhu, mieru sebarealizácie a duševnej harmónie, o sociálne zázemie, zvládanie životných situácií a pod. V intenciách formulovania spektra psychických aspektov kvality života je zaujímavým prístupom aj spôsobilosť vnímania, prijatia a akceptácie prítomnosti, prítomného okamihu ako hodnoty, ktorá oslobodzuje od neustáleho toku myšlienok vracajúcich sa do minulosti a pokúšajúcich sa poznať budúcnosť. Ide o prístup, ktorý vedie k vnútornej vyrovnanosti a vyváženosti.

Nahrávám...
Nahrávám...