Edukácia rodinných príslušníkov v problematike komunikácie s chorým trpiacim Alzheimerovou chorobou

2.22

Edukácia rodinných príslušníkov v problematike komunikácie s chorým trpiacim Alzheimerovou chorobou

PhDr. Iveta Ondriová, PhD., Ing. Jarmila Dučaiová

Kognitívne funkcie človeka umožňujú spoznávať, pamätať si, učiť sa, prispôsobovať sa meniacim podmienkam. Sú to vnímanie, pamäť, koncentrácia, rýchlosť myslenia, porozumenie informáciám ale aj schopnosť riešiť problémy, plánovanie a úsudok. Pri ACH sú postupne postihnuté všetky tieto schopnosti. Predpokladáme, že ich cielená stimulácia a aktivizácia spomaľuje prechod ochorenia do vyšších štádií .

Medzi základné zásady komunikácie s chorým, s ACH patria nasledovné:

• S chorým hovoríme v pokojnom a dobre osvetlenom prostredí, kde nás nič neruší, aby dobre počul.

• Počas rozhovoru sa mu pozeráme stále do očí. Pokiaľ sa nachádza v izbe, kde má zapnuté rádio alebo televíziu, vypneme ho, aby vás bolo dobre počuť.

• Používame jednoduché a krátke vety a modelujeme svoj hlas tak, aby znel príjemne a pokojne. Rozprávame pomaly, zreteľne a primerane hlasito, nekričíme.

• Nekladieme naraz niekoľko otázok. Počkáme, až chorý zareaguje. Používame otázky, na ktoré je možná odpoveď áno, alebo nie, vyhýbame sa otázkam s otvoreným koncom.

Dôležité informácie niekoľkokrát opakujeme. Počas komunikácie povzbudzujeme jeho úsilie. Jeho úspech oceňujeme, a tým posilníme jeho sebaúctu. K chorému sa správame pokojne, vyhýbame sa hádkam, pretože môže viesť k zhoršeniu stavu chorého. Počas rozhovoru udržujte kontakt aj prostredníctvom dotykov, pohladenia a úsmevu. Môže dôjsť aj k takej situácii, že si chorý s ACH často odmieta pripustiť, že je chorý. Pokúste sa chorého najprv vypočuť a potom trpezlivo vysvetliť a uistiť, že cez všetky zmeny, ktorými prechádza mu stále budete po boku a vždy nápomocný. Ak sa vám zdá, že chorý rozpráva neprimerane k situácii, ktorú práve prežíva, nereagujte agresívne a rozčúlene. Nezvyšujte hlas, ale skúste…