dnes je 29.11.2022

Input:

Zmeny v uspokojovaní základných potrieb telesne postihnutých pacientov

16.5.2016, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.6
Zmeny v uspokojovaní základných potrieb telesne postihnutých pacientov

PhDr. Iveta Ondriová, PhD., Mgr. Blažena Litvínová

Telesné postihnutie zväčšuje predpoklad väčšieho rizika strádania v niektorej zo základných potrieb človeka, preto je potrebné významným spôsobom participovať na ich aktívnom uspokojovaní: 

Potreba bezpečia a istoty   

Postihnutí ľudia môžu byť veľmi ľahko deprimovaní v oblasti potreby bezpečia a istoty. Nie sú vždy tak uspokojivo akceptovaní okolím, aby táto potreba mohla byť dostatočne saturovaná. Zmena zdravotného stavu, a tým života človeka vôbec, významne narúša uspokojovanie tejto potreby. Postihnutý je konfrontovaný s rôznymi novými ľuďmi (lekári, sociálni pracovníci), novými problémami, situáciami, v ktorých riešení nie je doma, čo narušuje saturáciu tejto potreby. Zdravá populácia má zároveň tendenciu odvracať sa od postihnutých ľudí a niekedy ich frustrovať, či dostávať ich do stresujúcich situácií práve tým, že nerozumejú ich potrebám.

Potreba lásky

Potreba lásky súvisí s potrebou citového vzťahu a bezpečia. Jej uspokojovanie je u postihnutých ľudí práve v dôsledku toho, že sú postavení pred nové okolnosti života, odlišné od zdravej populácie z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska. Citový vzťah zdravých ľudí k chorým máva typickú ochranársku tendenciu, pričom sú postihnutí manipulovaní do submisie, ktorá vytvára menej zrelú kvalitu vzťahu. Vo vzťahoch k najbližším ľuďom sa postihnutý jedinec stáva zaťažujúcim faktorom, je horšie akceptovaný a ak je aj prijímaný pozitívne, je prijímaný ako odlišná bytosť. Vo vzťahoch väčšinou prevažuje súcit, pocit viny a pod., čím sa vzťah stáva asymetrickým, teda ľahko zraniteľným. Zároveň aj správanie handicapovaného človeka nemusí byť adekvátne k jeho sociálnej role, často sa sám vmanipuluje do roly odlišného človeka. Pre samotných postihnutých ľudí nemáva ich handicap iný než negatívny význam. Výnimkou môže byť situácia veriacich ľudí, kde môže byť handicap považovaný za skúšku od Boha, ktorá môže byť zároveň predpokladom zisku na duchovnej úrovni. Viera má pre týchto ľudí význam opory a transformácie problému do inej roviny, kde znevýhodnení nie sú. Handicap teda nie je len vecou pacienta, ale dotýka sa aj jeho partnera, rodiny, priateľov a spolupracovníkov, ako som už spomínal v predchádzajúcej kapitole. Na zdravotne postihnutého majú vplyv nielen problémy, ktoré má on sám so sebou, ale aj tie, ktoré vznikajú s ľuďmi jemu sociálne najbližšími. Platí pri tom určitá zákonitosť: čím je určitý človek v intímnejšom vzťahu k telesne postihnutému, tým je jeho vplyv na neho závažnejší. Negatívne však môžu telesne postihnutého ovplyvniť aj ľudia jemu pomerne dosť vzdialení, t. j. stojaci vo veľkej sociálnej dištancii. Problém handicapovaných ľudí siaha, samozrejme, aj do oblasti intímnych dyadických vzťahov.  Sú „obmedzení” vo výbere partnera. Niekedy riešia túto situáciu potlačením potreby partnerstva, eventuálne jej kompenzáciou. Získať zdravého partnera sa stáva ideálom a potvrdením vlastnej hodnoty, t. j. znížením subjektívnej miery handicapu. Často sa stáva, že primárnym aspektom je získanie zdravého

Nahrávám...
Nahrávám...